Častokrát dostávam otázku, ako je to u detí, či môžu praktizovať metódu TRE®, či je pre nich bezpečná, ako často by mali chvenie používať atď…
Rozhodla som sa napísať o tom krátky informatívny článok, aby bola táto tematika jasnejšia. Poďme sa na to teda bližšie pozrieť.
TRE® zahrňuje sériu siedmich cvikov, ktoré aktivujú liečivé neurogénne chvenie. Toto chvenie je úplne fyziologické a je charakteristické pre všetkých cicavcov. Pre deti je typické, že fyziologická stresová reakcia nie je ešte tak narušená ako u mnohých dospelých ľudí, čo znamená, že na terapiu TRE® reagujú vynikajúco. Dokonca tak výborne, že sa nepotrebujú učiť cvičenia na aktivovanie neurogénneho chvenia. Malým deťom stačí jedno – dve sedenie s terapeutom a neurogénne chvenie sa krásne aktivuje.
Z mojich skúseností taktiež vyplýva, že deti nemajú obavu z chvenia. Je to pre nich príjemné, hneď od začiatku popisujú pozitívnu skúsenosť, sú z toho nadšené, pristupujú k tomu hravo. V porovnaní s dospelými je to veľká zmena, nakoľko dospeláci majú často-krát určité obavy z „nekontrolovaného“ chvenia.
Deti reagujú na samovoľné trasenie veľmi pozitívne, je to pre nich príjemné a uvoľňujúce.
Čo sa týka času venovanému samotnému chvenie, tu zohráva dôležitú úlohu zdravá detská neposednosť. Dieťa vo veku 6-7 rokov väčšinou nevydrží v pozícii chvenia dlhšie ako 10 minút. Čas sa dá predĺžiť zmenou polôh, zapojením rôznych pomôcok ako napr. masážnych loptičiek, vankúšov, ale aj hračiek (plyšákov).
Samozrejme s vekom rastie výdrž, vhodné však je praktizovať cvičenie len toľko, koľko je dieťaťu príjemné. Ako určitá alternatíva môže byť aj spoločné praktizovanie neurogénneho chvenia spolu s rodičmi, alebo súrodencami, kedy to ponúka celkom iný rozmer a dochádza aj k prehlbovanie dôvery a spolupatričnosti v rodine.
A ako prebieha TRE® sedenie s terapeutom?
Z hľadiska čo najefektívnejšieho zvládnutia problematiky chvenia je vhodné deti rozdeliť do dvoch skupín:
Malé deti (6-10 r.) – U malých detí je to v celku veľmi jednoduché. Väčšinou im stačí 1-2 hodiny s terapeutom a dokážu krásne zvládnuť a pochopiť celý koncept chvenia. Deti netreba učiť sa chvieť, celé sedenie je skôr zamerané na priamy zážitok z terapie. Dieťa rýchlo porozumenie ako doma aktivovať chvenie. Terapia trvá zväčša 45 minút, čo je čas maximálne postačujúci pre túto vekovú kategóriu. Pre terapeuta je tu dôležité zapájať určitú hravosť a udržať záujem/pozornosť dieťaťa. Dieťa môže mať so sebou obľúbené predmety/hračky, ktoré môžu s ním absolvovať sedenie, môžu sa tiež „učiť“ aktivovať samotras.
U tejto skupiny detí je veľmi dôležité, aby TRE® metódu poznali aj rodičia a mali absolvovaných aspoň pár hodín s terapeutom, prípadne mali minimálne teoreticky zvládnutú danú problematiku. Poučení rodičia vedia následne dieťa v domácom prostredí správne podporovať. Celkove je vhodné, aby pri domácom praktizovaní TRE® bol v prítomnosti dieťaťa aj rodič, ku ktorému dieťa prejavuje dôveru. Zároveň, celé sedenie by sa malo odohrávať skôr ako určitá forma hry.
Staršie deti (teenageri) 11-15 r. U starších detí je veľmi dôležité, aby pochopili význam, prečo by mali praktizovať chvenie, hlavne v prípade vážnejších zdravotných problémov, keď je optimálne používanie na pravidelnej báze. Nestačí, aby dieťa prišlo na terapiu a naučilo sa chvenie aktivovať, prípadne absolvovalo pár terapeutických sedení. Ak dieťa celkovo nespolupracuje, efekt sa môže dostavovať pomalšie. Je samozrejmé, že teenegerské obdobie je celkove viac kritické na akceptovanie odporúčaní a dobre mienených rád od rodičov, preto je aj celý priebeh terapií vysoko závislý na vzťahoch v rodine a akceptovaní odporúčaní od rodičov alebo terapeuta .
Čo sa týka praktizovania metódy doma, u starších detí nie je problém, ak chcú chvenie praktizovať v súkromí, bez prítomnosti rodičov. Rodič by mal byť však určite oboznámený s tým ako terapia vyzerá a samozrejme, najlepšia alternatíva je, keď metódu rodič pozná a praktizuje ju.
Pri akých problémoch je vhodné praktizovať chvenie u detí ?
Túto oblasť zhrniem v bodoch, nakoľko sa jedná o široké spektrum použitia tejto terapeutickej metódy. Pri praktizovaní neurogénneho chvenia bolo v prípade detí zaznamenané zlepšenie v oblastiach ako:
Nočné pomočovanie
nočné mory
nespavosť/zhoršený spánok
obhrýzanie nechtov, tiky, mimovoľné/nevedomé pohyby
emočná nestabilita – výbušnosť, plačlivosť, agresivita
podporná terapia pri súčasných návštevách u psychológa
prežitá trauma (napr. pád z bicykla/z výšky, topenie sa, ublíženie na zdraví, týranie a i.)
zvládanie stresujúcich situácií (vysoké nároky v škole, vystupovanie, súťaže)
Zvládanie obdobia dospievania
regenerácia a výkonnosť u športujúcej mládeže
chronické ochorenia (astma, bolesti hlavy, brucha…)
„Čím hlbšie je zakorenený zdravotný problém, tým je potrebné venovať liečeniu dlhší čas“.