Keď telo zostáva v napätí
Stres neprežívame iba v hlave. Reaguje naň celý organizmus.
Keď hovoríme o strese, často si predstavíme množstvo povinností, pracovný tlak, starosti alebo myšlienky, ktoré sa nám neustále vracajú. Stres však nie je iba to, čo sa odohráva v našej mysli. Je to reakcia celého organizmu. Mení sa naše dýchanie, svalové napätie, pozornosť, srdcová činnosť aj pripravenosť reagovať. Telo sa prispôsobuje tomu, čo v danej chvíli vyhodnotí ako dôležité alebo náročné. A to je v poriadku.
Stresová reakcia nie je chyba organizmu. Je súčasťou jeho schopnosti prispôsobiť sa.
Problém môže vzniknúť skôr vtedy, keď záťaž trvá dlho, jednotlivé stresory prichádzajú jeden za druhým alebo nemáme dostatok priestoru na zotavenie. Niekedy potom zistíme, že situácia, ktorá nás aktivovala, už dávno skončila – ale telo akoby stále zostávalo trochu v pohotovosti.
Stres je prirodzená súčasť života
Naše telo sa počas dňa neustále prispôsobuje. Keď potrebujeme podať výkon, sústrediť sa, rýchlo reagovať alebo zvládnuť náročnú situáciu, organizmus môže zvýšiť svoju aktiváciu. Keď podmienky dovolia, môže sa neskôr presunúť smerom k odpočinku, regenerácii a pokojnejšiemu fungovaniu. Tieto zmeny sú prirodzené. Cieľom preto nie je žiť bez stresu ani byť neustále pokojní.
Dôležitá je skôr flexibilita – schopnosť reagovať na záťaž a následne sa z nej postupne vracať.
V bežnom živote však tento rytmus nemusí byť vždy jednoduchý. Pracovné povinnosti sa skončia, ale pokračujeme vybavovaním správ. Vyriešime jeden problém a už premýšľame nad ďalším. Večer si sadneme, no myseľ stále pracuje. Sme unavení, ale zároveň akoby sme nevedeli úplne vypnúť. Telo pritom môže niesť svoju časť tejto záťaže.
Ako môže telo signalizovať napätie?
Telesné prejavy stresu sú veľmi individuálne. Niekto si všimne napätie v ramenách alebo šiji. Iný zviera čeľusť, zadržiava dych alebo má pocit tlaku v hrudníku. Niekto potrebuje byť neustále v pohybe a iný pri dlhšej záťaži cíti predovšetkým únavu a potrebu stiahnuť sa.
Môžeme si všimnúť napríklad:
- napäté ramená a šiju
- stiahnutú čeľusť
- zmeny dychu
- nepokoj v nohách
- zvýšené svalové napätie
- potrebu stále niečo robiť
- alebo problém prejsť z aktivity do odpočinku
Žiadny z týchto prejavov však automaticky neznamená, že jeho príčinou je stres. Telesné ťažkosti môžu mať mnoho príčin a pretrvávajúce alebo nezvyčajné symptómy patria aj do rúk zdravotníckeho odborníka. Zaujímavé však je, že veľa ľudí si mieru vlastného napätia začne uvedomovať až vo chvíli, keď sa na chvíľu zastaví. Práve takéto malé pozorovania môžu byť začiatkom lepšieho kontaktu so sebou.
Regulácia neznamená byť stále pokojný
Slovo regulácia sa dnes používa veľmi často a niekedy môže vyvolávať predstavu, že dobre regulovaný človek je človek, ktorý je pokojný. Tak jednoduché to však nie je. Potrebujeme byť schopní aktivovať sa. Potrebujeme energiu na prácu, šport, riešenie problémov, komunikáciu, obranu vlastných hraníc či zvládnutie náročnej situácie. Rovnako však potrebujeme schopnosť z aktivity postupne vystúpiť.
Regulácia teda neznamená odstrániť aktiváciu. Ide skôr o schopnosť prispôsobovať mieru aktivácie tomu, čo práve potrebujeme, a pohybovať sa medzi rôznymi stavmi bez toho, aby sme v jednom z nich zostávali uviaznutí.
Pre mňa je toto dôležité aj pri práci s TRE™.
Cieľom nie je dostať človeka za každú cenu do „relaxovaného stavu“. Oveľa dôležitejšie je postupne rozvíjať schopnosť vnímať vlastné reakcie a vedieť s nimi pracovať.
Prečo nestačí povedať si „uvoľni sa“
Možno poznáte situáciu, keď vám niekto povedal: „Veď sa uvoľni.“ A vy ste veľmi dobre vedeli, že by ste sa uvoľniť chceli – len telo akosi nespolupracovalo. Je to dobrá pripomienka toho, že svalové napätie a celkovú aktiváciu organizmu neriadime iba vedomým rozhodnutím.
Samozrejme, môžeme vedome spustiť ramená, zmeniť polohu alebo niekoľkokrát pomalšie vydýchnuť. To môže byť užitočné. Veľká časť regulácie nášho organizmu však prebieha automaticky.
Práve preto môžu mať zmysel prístupy, ktoré nepracujú iba s myšlienkami, ale zapájajú aj pohyb, dych, zmyslové vnímanie a pozornosť k telesným pocitom.
Nie preto, že telo a myseľ sú dve oddelené veci. Práve naopak. Sú súčasťou jedného systému, ktorý sa navzájom ovplyvňuje.
Čo sa zmení, keď začneme telo viac vnímať?
Jednou zo schopností, ktorú môžeme postupne rozvíjať, je vnímanie signálov prichádzajúcich z vlastného tela.
- Ako práve dýcham?
- Kde cítim oporu?
- Ktoré svaly sú napäté?
- Je mi táto poloha príjemná?
- Čo sa stane, keď niečo trochu zmením?
- Je toho na mňa ešte primerane, alebo už príliš veľa?
Na prvý pohľad sú to jednoduché otázky. V praxi však nemusí byť samozrejmé na ne odpovedať. Mnohí z nás sú zvyknutí fungovať predovšetkým podľa toho, čo ešte treba urobiť, a signály tela si všimnú až vtedy, keď sú výrazné.
Vnímanie tela pritom nemusí znamenať neustále sa kontrolovať. Ide skôr o postupné rozvíjanie schopnosti zachytiť jemnejšie informácie skôr, než musia byť veľmi hlasné.
Nie každé napätie treba okamžite odstrániť
Keď v tele objavíme napätie, prirodzenou reakciou môže byť snaha čo najrýchlejšie sa ho zbaviť. Aj tu však môže byť užitočné trochu spomaliť. Svalové napätie nie je automaticky niečo zlé. Je súčasťou pohybu, stability aj pripravenosti tela reagovať. Mení sa podľa polohy, činnosti, emócií aj prostredia.
Preto sa pri práci s telom rada pozerám nielen na otázku:
- „Ako toto napätie uvoľním?“
- „Čo sa práve v mojom tele deje?“
- „Dokážem to chvíľu pozorovať bez potreby okamžite to meniť?“
- „Čo sa zmení, keď upravím polohu alebo intenzitu?“
- „Kde je moja hranica?“
Takýto prístup nás neposúva iba smerom k uvoľneniu. Učí nás lepšie rozumieť vlastným reakciám.
Ako do toho vstupuje TRE™
TRE™ – Tension & Trauma Releasing Exercises – využíva sériu jednoduchých telesných cvičení a polôh, ktoré vytvárajú podmienky na vznik neurogénneho chvenia. Ide o mimovoľnú svalovú aktivitu, ktorú človek nemusí vedome vytvárať. Práve chvenie býva na TRE™ najviditeľnejšie, ale podľa mňa nie je jedinou podstatnou časťou metódy.
Dôležité je aj to, čo sa učíme popri ňom:
- vnímať svoje telo
- sledovať intenzitu reakcie
- meniť polohu
- spomaliť
- urobiť si prestávku
- proces vedome ukončiť.
Inými slovami – neučíme sa iba „ako sa chvieť“. Učíme sa aj ako pri tom zostať v kontakte so sebou. A práve tento aspekt považujem pri TRE™ za veľmi dôležitý.
Viac chvenia neznamená lepšie praktizovanie metódy
Keď človek vidí TRE™ prvýkrát, jeho pozornosť prirodzene priťahuje samotné chvenie. Môže preto vzniknúť predstava, že výraznejšie alebo dlhšie chvenie znamená lepší výsledok. Takto sa na TRE™ nepozerám. Chvenie môže byť niekedy výrazné a inokedy veľmi jemné. Môže sa meniť počas jedného cvičenia aj medzi jednotlivými dňami.
Cieľom nie je dosiahnuť čo najväčšiu intenzitu.
Naopak, jednou z dôležitých schopností je naučiť sa intenzitu regulovať. Niekedy môže byť vhodné zostať pri jemnom pohybe. Inokedy zmeniť polohu. Niekedy proces ukončiť skôr. Telo nemusíme tlačiť k výkonu ani pri metóde, ktorej súčasťou je uvoľňovanie napätia.
Čo vieme a kde je dobré zostať opatrní
TRE™ vzniklo z praktickej práce Davida Berceliho a dnes sa používa v mnohých krajinách. Zároveň je však dôležité odlišovať praktické skúsenosti ľudí od toho, čo môžeme s istotou tvrdiť na základe vedeckých dôkazov.
Výskum TRE™ existuje, ale v porovnaní s dobre preskúmanými zdravotnými intervenciami je stále obmedzený. Nie je preto presné tvrdiť, že poznáme jeden jasný biologický mechanizmus, ktorým TRE™ „uvoľňuje traumu z tela“, „resetuje nervový systém“ alebo lieči konkrétne ochorenia.
Ľudský organizmus je podstatne komplexnejší.
To však neznamená, že nemá zmysel skúmať vlastnú skúsenosť s pohybom, svalovou aktivitou, telesným vnímaním a reguláciou.
Telo nemusíme opravovať. Môžeme sa ho učiť počúvať
Čím dlhšie sa venujem práci s TRE™ a neurogénnym chvením, tým viac ma zaujíma nielen samotné chvenie, ale vzťah človeka k vlastnému telu.
- Všimnem si, keď je niečo priveľa?
- Dokážem spomaliť, aj keď by som ešte mohol pokračovať?
- Rozpoznám rozdiel medzi príjemnou aktiváciou a momentom, keď už potrebujem zmenu?
- Dovolím si prestať?
- Dokážem zostať chvíľu pri telesnom pocite bez toho, aby som ho okamžite hodnotil?
To sú podľa mňa zaujímavé otázky ďaleko presahujúce samotné TRE™. Pretože telo nie je iba niečo, čo so sebou nosíme. Je súčasťou toho, ako prežívame svet.
Možno nemusíme začať otázkou „Ako sa zbavím stresu?“
Stres zo života úplne odstrániť nedokážeme – a ani by to nebolo cieľom.
Môžeme však postupne lepšie spoznávať, ako na záťaž reagujeme, ako sa napätie prejavuje práve u nás a čo nám pomáha vracať sa k väčšej rovnováhe.
- Niekedy to môže byť pohyb.
- Niekedy odpočinok.
- Niekedy rozhovor.
- Niekedy zmena prostredia, dych, kontakt s druhými alebo chvíľa, keď jednoducho prestaneme robiť ďalšiu vec zo zoznamu.
A jednou z možností práce prostredníctvom tela môže byť aj TRE™. Nie ako spôsob, ako prinútiť telo, aby sa zmenilo. Ale ako priestor, v ktorom sa môžeme postupne učiť lepšie vnímať jeho reakcie a pracovať s nimi.
Ak vás zaujíma, ako neurogénne chvenie vyzerá a ako sa pri TRE™ učíme regulovať jeho intenzitu, môžete začať individuálnym stretnutím, workshopom alebo kurzom.
_________